Gabika

Zakladateľka moto-školy, marketingový manažér, fotograf, inštruktor

Ja som ten hlas v telefóne. Ja som tie písmená v maily. Presne so mnou komunikujete, keď sa zaujímate o čokoľvek čo má spoločné s moto-skola.sk

Vždy som rada a veľa rozprávala, no a dá sa to na motorke? Vždy som tvrdila, že ja pôjdem autom a na motorku nesadnem. A čo sa stalo? Na scénu prišla Hondička CBR 125. Tú motorku som milovala, drala som ju jak šmirgeľ, žmýkala po obmedzovač, dokonca som si kde- čo dokázala sama opraviť.

Boli aj pády. Aj v stoji, aj za jazdy. Dokonca jeden vážnejší v zákrute, na lístí spôsobil, že som s tým chcela seknúť. Začal sa boj, ale ten dlho netrval. Zobral si ma do rúk náš kamarát Pagy a jeho syn. ( Miško, nemohol, lebo sa nechcel rozvádzať :) ) a posadili ma na Yamahu PV 50. A hooop, Gaba začala kolenovať. Neskutočný pocit, že dokážem ovládať motorku! Že ju dokážem presvedčiť, aby išla a zatáča tam, kam si želám ja, nie vietor. A to všetko bez toho , aby som sa s ňou hádala. Zistila som, že zo zadnou brzdou v náklone je veľká sranda. Naučila som sa úplne a dokonale techniku nákonu. A slabú stránku som vymenila za silnú. Potom prišla Ducati Monster 600, Suzuki GS 500 F a potom naša malá Gabika :)

... nikdy som nebola vášnivou cestovateľkou. No uznajte, sama na moto, v prilbe ticho, len milión myšlienok, ktoré potrebujem neodkladne niekomu povedať, motorka je dotankovaná a viem, že najbližšie tri hodiny nezastavím? No moje nervy!!! To si radšej s Vami pokeckám na moto kurze a spoločne dáme to kolienko.

Som rada, že môžem byť súčasťou moto-skoly

Mgr. Marek Sliška

inštruktor

Cesta životom motokára

Ako 12 ročný som začal jazdiť na otcovej Babete, kraťásky, tričko a slnečné okuliare a cesty popri Váhu boli moje. Párkrát som sa popálil o výfuk, popri tom spravil 2x generálku motora, ale pochopil som že táto cesta ma neskutočne baví. Babeta už nestačila a išlo sa Pionier potom Simson s51 enduro, ktorú som u babky v garáži rozobral do 3 bedničiek a znova poskladal- Skrátka ma zaujímalo, ako to celé funguje. Stále mi nestačilo, a tak som cez zimu postavil starú CZ 175 ktorú sme našli u deda v kôlni

Ako pribúdali kilometre na motorke tak pribúdali aj kamaráti ktorí mali rovnakú krvnú skupinu ako ja. Požičiavali sme si motorky, tak som skúsil MZ 150,MZ 250, Jawa 250 Šport, Crossu 125, 250 atd. V 17 rokoch som si spravil vodičák na veľkú motorku a s kamošom sme si na parťáka kúpili Jawu 350. Ďalej prišla prvá Japonka - Yamaha XT600, ďalej nasledovala Kawasaki KLR600 všetko bez SPZ na hulváta k môjmu obľúbenému Váhu. Potom prišla zmena a kúpil som si prvú športovú motorku Honda CBR 900 RR a začal som cestovať po Slovensku, Masarykov okruh v Brne, Rakúsko, Maďarsko, Čechy. Na Honde CBR900 som najazdi asi 40 000 km mal som ju 2 sezóny. S cébeérouu som bol spokojný tak že som si kúpil 929 a znova na 2 sezóny pri ktorých som pobehal už aj okolité štáty hlavne Chorvátsko. Po modeli Hondy CBR 929 som skúsil ešte 1000 RR. A keďže sa nedá jesť stéle to isté, prišiel rad na Yamahu R1, po nej nasledovala Suzuki GSXR 1000.

Technicky zdatný som bol, takže hral som sa s nastavením podvozk, striedal som rôzne brzdy, pneumatiky a skúšal kombinácie tak aby bola mašina čo najlepšie sériovo vyladená. Ako sa hovorí dovtedy sa s džbánom chodí po vodu, dokedy sa ucho neutrhne. A mne sa utrhlo. Prešiel som na Športovú turistiku Kawasaki ZX12R, po nej Triumph Tiger 1200. Prestal som jazdiť pravidelne okruh a dostal som príležitosť pracovať na Slovakia ringu v Centre bezpečnej jazdy, kde som spoznaj super kolektív a kde som posunul svoje vedomosti a skúsenosti o ďalší level. Najazdil som cca 300 000 km na moto a tieto 23 ročné vedomosti rád posúvam ďalej a mam radosť keď moje úsilie v tomto smere ma význam pre ľudí, ktorí majú k motorkám tak blízko ako aj ja.